Dajme si na úvod trochu štatistiky 😊:
Podľa posledného dostupného Štatistického bulletinu NBS za 4. štvrťrok 2025 mali domácnosti na Slovensku v bankách spolu približne 52,5 mld. € vkladov.
Z toho bolo asi 39 mld. € na vkladoch splatných na požiadanie (bežné a podobné účty), približne 12,8 mld. € na termínovaných vkladoch a len okolo 0,5 mld. € na vkladoch s výpovednou lehotou.
Na jednej strane je to pekné číslo a je skvelé, že Slováci sú národ, ktorý vie aj šetriť. Historické udalosti nás naučili, že je dôležité mať niečo odložené, a túto hodnotu si odovzdávame aj medzi generáciami.
Tí, čo ma poznajú alebo mali možnosť sa so mnou stretnúť na konzultácii, vedia, že prvé, čo sa snažím klientov naučiť, je budovanie finančnej rezervy, myslenie na budúcnosť a príprava na plánované výdavky.
Je lepšie byť pripravený, ako si pri nečakaných udalostiach (napríklad keď sa pokazí auto) musieť požičať a zadĺžiť sa. (O tom ale možno inokedy 😊.)
Tento článok som však nezačala písať preto, aby som vás informovala o stave slovenskej ekonomiky alebo o tom, aké sumy majú banky na účtoch.
Chcem sa pozrieť na to, čo to znamená pre vás – ak si šetríte, odkladáte peniaze na nečakané výdavky alebo máte väčšiu hotovosť uloženú len na účte v banke (prípadne doma „v ponožke“ alebo niekde v alobale 😊).
Prečo je to teda problém?
INFLÁCIA
O inflácii počujeme z každej strany, najmä v súčasnosti, keď situácia vo svete nie je ideálna, ekonomika stagnuje a ceny rastú.
Čo všetci vidíme a cítime, je rast cien tovarov a služieb – benzín, chlieb, cukor, múka, obedové menu…
Ceny jednoducho rastú.
Čo však nevidíme, je to, že spolu s nimi strácajú peniaze svoju hodnotu.
👉 Toto riziko nie je viditeľné.
Inflácia pracuje potichu – a práve preto ju veľa ľudí podceňuje.
Čo je vlastne inflácia?
Jednoducho povedané: peniaze strácajú svoju hodnotu.
Krásne to vystihol americký komik Henry Youngman:
„Američania sú čoraz silnejší. Pred dvadsiatimi rokmi museli nákup za desať dolárov niesť dvaja ľudia. Dnes to odnesie aj päťročné dieťa.“
Praktický príklad
Skúsim to vysvetliť na jednoduchom príklade z praxe.
Šetríte si peniaze na sporiacom účte v banke – povedzme, že ich máte odložené pre deti alebo plánujete o pár rokov kúpu bytu.
Na začiatku máte na účte 10 000 €.
Peniaze tam necháte 5 rokov a počas tohto obdobia je priemerná ročná inflácia 4 %.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že je všetko v poriadku.
Na účte stále vidíte svojich 10 000 € a máte pocit, že peniaze sú bezpečne uložené.
👉 V skutočnosti však ich kúpna sila výrazne klesla.
Ak ceny rastú tempom 4 % ročne, po 5 rokoch budú veci, ktoré dnes stoja 10 000 €, stáť približne 12 167 €.
To znamená, že vašich pôvodných 10 000 € má po piatich rokoch reálnu hodnotu už len približne 8 219 € v dnešných cenách.
Inak povedané:
- na účte síce stále vidíte 10 000 €,
- ale kúpite si za ne to, čo by ste si dnes kúpili len za približne 8 219 €,
- čiže ste prišli asi o 1 781 € kúpnej sily.
A práve toto je inflácia.
Peniaze vám z účtu nezmizli.
Banka ich „nestratila“. Nominálne tam stále sú.
👉 Ale ich reálna hodnota sa znížila.
Pred zohľadnením inflácie (zdroj Simplea):
Po zohľadnení inflácie (zdroj Simplea):
Ešte jednoduchšie:
Ak necháte 10 000 € ležať 5 rokov bez zhodnotenia a inflácia je 4 % ročne, neprídete o peniaze na výpise z účtu – prídete o to, čo si za ne môžete kúpiť.
Čo s tým?
Ako vidíte na príklade, z krátkodobého hľadiska to nemusí byť až taký problém.
Ak však šetríme na dlhodobejšie ciele, naše peniaze v konečnom dôsledku nebudú mať takú hodnotu, akú potrebujeme.
👉 Riešením je investovanie.
Teda mať peniaze uložené tak, aby výnos minimálne porážal infláciu.
Samozrejme, je dôležité mať časť peňazí aj na bežnom účte – aby boli dostupné okamžite v prípade potreby.
Rovnako považujem za rozumné mať doma aj určitú hotovosť (čo odporúča aj Európska únia ako súčasť prípravy na mimoriadne situácie).
Dôležité je však nájsť správnu rovnováhu.
Ako na to?
Úplne jednoducho 😊
Nedávajte všetky úspory na jednu „kôpku“. Rozdeľte ich podľa cieľa.
Krátkodobá rezerva
Peniaze, ktoré potrebujete mať k dispozícii hneď:
- pokazené auto,
- práčka,
- nečakaný výdavok,
- alebo spontánny víkendový výlet (napr. keď manželka nájde lacné letenky do Londýna 😊).
👉 Tieto peniaze pokojne nechajte na bežnom alebo sporiacom účte.
Strednodobá rezerva
Napríklad:
- strata zamestnania,
- väčšie nečakané výdavky…
Tieto peniaze nemusíte mať dostupné okamžite, ale mali by byť relatívne rýchlo k dispozícii.
👉 Vhodné sú konzervatívnejšie formy uloženia (napr. peňažné fondy).
Dlhodobé ciele
Napríklad:
- kúpa bytu,
- sporenie pre deti,
- dôchodok…
👉 Tu už môžete byť odvážnejší a zvoliť riešenia, ktoré reálne zhodnocujú peniaze:
- akciové fondy,
- dlhopisové fondy,
- realitné fondy,
- ETF
Možností je veľa.
Každý má však iný cieľ, toleranciu rizika aj rodinnú situáciu.
Záver
Netreba sa investovania báť.
Investuje sa už veľmi dlho – prvé zmienky o modernom investovaní do akcií siahajú až do roku 1602.
👉 Dôležité je ho pochopiť a správne nastaviť.
Samozrejme, s investovaním sú spojené aj riziká a veľa ľudí má z neho strach.
Prečo je to tak?
S čím to súvisí?
Ako sa vyhnúť rizikovým a špekulatívnym investíciám?
O tom si povieme v ďalšom článku.
Ak vás moje články a témy, ktoré rozoberám, zaujímajú a radi by ste boli informovaní o novom článku, prihláste sa na odber. Rada vás o novinkách budem informovať.😊
PRIHLÁSIŤ SA NA ODBER
